Retro - kryštálka

Keď som sa v detstve začínal viac vŕtať v elektronike a stavať čosi nové, netušil som aká fascinujúca bude pre mňa kryštálka. V tom období už síce čerstvo fungovalo vysielanie na VKV, avšak väčšina rádií ladila stále stredné vlny.

Kryštálka z telefónneho slúchadla

Najjednoduchšie možné zapojenie sa ku mne dostalo od spolužiakovho staršieho suseda. V tom období relatívne ľahko zohnateľné 50ohm telefónne slúchadlo premostené germániovou diódou.

Germániová dióda, to je všetko

Jeden pól sa chytil do ruky, druhý v bytovke na spoločnú anténu alebo jednoducho na vodivú časť radiátora centrálneho kúrenia.

Ladiaci obvod bol zbytočne zložitý vzhľadom na výrazne najhlasnejší príjem jednej stanice, vo večerných hodinách sa však miešali viaceré zahraničné stanice odrazené ionosférou.

Napriek odporúčaniu na vysokoimpedančné slúchadlá bolo toto telefónne s relatívne nízkou impedanciou dostatočne citlivé. Veľkú zásluhu na hlasnej reprodukcií mal výber správnej germániovej diódy. V mojom prípade to bola priehľadná s dvoma pásikmi vybraná z akejsi prastarej dosky s diódovou logikou.

Schéma najjednoduchšej kryštálky

Pre pohodlie počúvania som ešte prepojil okrajový kontakt s predným plechom dotýkajúcim sa ucha. Na slúchadlo sa tak stačilo oprieť hlavou a pri zaspávaní bolo možné v tichosti počúvať rádio úplne bez baterií.

Ďalšie schémy napr tu: http://abcdimenze.wz.cz/elektronika/krystalky.html